SCHIZOFRÉNIA

S týmto pojmom sa už stretol iste každý, alebo aspoň väčšina, aj keď nie priamo – teda aktívne a osobne, ale aspoň pasívne, teda z počutia, alebo dokonca aj filmu, ktorých už bolo na túto tému vyrobených veľa. Lenže znovu nie s tým adekvátnym výsledkom. Preto si na úvod povedzme, čo ten pojem, podľa našich doterajších teórií znamená, ako ho teda veda definuje:

„Schizofrénia je psychiatrická diagnóza označujúca často chronickú duševnú chorobu, rôzne ovplyvňujúcu správanie, myslenie a emócie. Pojem schizofrénia pochádza z gréckych slov σχίζω (schizó) = rozdeliť a φρενός (phrenos) = myseľ a v preklade znamená rozdelená myseľ. Stav schizofrénie je sporný, hlavne kvôli nedostatku objektívnych kritérií pre diagnózu a následnú náročnosť dostatočného výskumu nedostatočne definovaného stavu. Výskum však naznačuje, že dôležitými prispievajúcimi faktormi sú genetické aj spoločenské vplyvy. Zvyčajne, ale obvykle nesprávne, sa predpokladá, že schizofrénia zahrňuje rozpoltenú osobnosť.“

My, ľudia, sme zaujímavé identity. Keď máme zadefinovaný pojem a máme preň aj patričný výraz, tak už sa uspokojíme a následne žijeme v presvedčení, že je problém odstránený. Lenže opak je pravdou a dokonalým príkladom na poučenie v tomto smere a aj na odhalenie tejto ľudskej slabosti je práve tento pojem, ktorý je v názve.

Keby sme v tomto prípade poznali príčinu, ktorá vyprodukuje všetky následné - iba následky, čo je správne zadefinované už vo výraze pre uvedený pojem: “následok“ – je to teda iba niečo, čo nasleduje za tou príčinou, potom by sme dosiahli celkom iné výsledky, ktoré by odstránili poznanú príčinu a aj problém všetkých tých, ktorí ním trpia! Trpia teda touto „nemocou“!

Výraz je v úvodzovkách preto, že je to nie vlastne nemoc, ale celkom prirodzený jav, ktorý bol pre človeka kedysi celkom bežný, ale časom zakrpatel, našou vinou a preto sa teraz na tých, ktorí ním ešte disponujú, pozeráme, ako na chorých. V skutočnosti je to práve naopak! Potvrdzujú to tak často pozorované prípady, tohto istého charakteru, u detí, pričom tieto prípady sú celkom bežné, lenže tiež radené do nesprávnej kategórie.

U dospelých sa teda vyskytuje ojedinele, ale čo je horšie, obyčajne dochádza k tejto schopnosti vlastne z dôvodu, ktorý je pre nás radený do tej nelichotivej kategórie tiež, lebo sa tak stane obyčajne za podpory istých látok, ktoré sme zaradili do priečinku: „omamné“, teda sú to drogy a lieky, ktoré prebudia tie spiace centrá v našom mozgu. Ojedinele touto schopnosťou disponujú aj niektorí jedinci bez toho, aby museli pomôcť svojmu mozgu týmto spôsobom a je to teda prirodzene udržaná schopnosť geneticky z minulosti. V tomto bode je to zhodné teda s tým, čo už zistila naša lekárska veda.

Dnes pri výskumoch už bola zadefinovaná istá molekula, ktorá odblokuje v našom mozgu tie časom a našou vinou zablokované centrá. Dostala aj názov: „duchovná molekula!“

Pri výskumoch tí, ktorým bola podaná, mali zážitky, ktoré boli pre nich citovo veľmi príjemné a aj nevysvetliteľné, nakoľko prežili to, čo pomenovali, ako svoje vlastné, minulé prežitia v inom svete. Vedeli isto, že to kedysi sami prežívali. Veď nie nadarmo využívajú mnohé staré a prírodné národy a kmene mnoho druhov rastlín, ktoré majú tieto schopnosti, aby sa dostali do tohto sveta a získali mnohé informácie, ktoré sú pre nich dokonca nevyhnutné pre prežitie aj v tejto hmotnosti. Hlavne sa využívajú pri love, a aj pestovaní rastlín, ba  i v prírodnom liečiteľstve.

Lenže tu sa stáva tento stav, ale hlavne látky, ktoré mu napomáhajú, pre našu vedu a civilizáciu nebezpečné, lebo nepoznáme príčinu, ale čo je horšie, látky sa stávajú návykovými, a jedinec takto postihnutý, pre spoločnosť nebezpečný, lebo často potom postihnutý koná úplne odlišne, ako konal doposiaľ, pod vplyvom ešte zablokovaného mozgu a pravidiel, ktoré si stanovila naša doterajšia spoločnosť. Lenže tu sa razom ukáže, že naša spoločnosť je zložená aj z iných jedincov, ktorí jednajú celkom podľa iných pravidiel a problém je na „našom svete“, ako sa zvykne hovoriť.

Ako môžem byť presvedčený o tom, že je správny tento výklad, že teda iba tiež neohlupujem čitateľov? Pretože to môžem podporiť vlastným prežitím, lebo občas sa aj mne podarilo vniknúť do tohto sveta, a prežiť to, čo je v našom nemožné. A to bez akýchkoľvek podporných látok. Lenže prežití tohto druhu je tu, všade okolo nás, celá kopa, ale ako bolo už uvedené, my máme pre tieto prežitia pomenovanie a teda je to pre nás vybavené. Lenže postihnutí sú svedkami toho, že pre nich nie je nič vybavené, lebo tí, ktorí ich hodnotia, tieto prežitia nemajú a preto ich zaradili medzi nemoci, čo je najväčším omylom. Je to údajne nemoc mozgu a prežitia, ktoré majú, ba aj osoby, ktoré tam stretajú, sú vlastne iba produktom ich chorého mozgu.

Lenže ako môže mozog vytvoriť deje, ba aj osoby, ktoré v tomto živote nikdy neprežil, ba ani nepoznal!?

To je predsa nemožné, lebo vo svojom fotoaparáte, mobile, kamere a archíve, môžete mať iba to, čo ste kedysi zaznamenali! Toto je predsa zistenie exaktnej vedy. Tak prečo si potom protirečí? Ba čo je horšie, ignoruje už vlastné zistenia niektorých, ktorí tiež patria do uvedenej skupiny, lenže zatiaľ sú v kategórii vedcov, ktorí sa venujú „iba“ všeobecnej vede, teda tej, ktorá ešte nezískala odbornú škatuľku, teda prakticky nemôže ovplyvniť dianie v odborných disciplínach, tiež vedy.

Sám to mám prežité, lebo moje uzávery a zistenia z lesníckej praxe, neuznala vedecká odborná verejnosť, aj keď bolo všetko zdokumentované, tieto moje zistenia a objavy, ba aj nimi potvrdené v praxi, boli „v tichosti“ odmietnuté, lebo tá príčina, tá sa vymykala ich doterajšiemu názoru a uznávaným definíciám. Už som často vtipne podotkol: „To, čo som ja propagoval pred dvadsiatimi rokmi, veda teraz potvrdzuje a do života to uvedieme až vtedy, keď ja budem dvadsať rokov už žiť v tom svete, v ktorom teraz žijú tí naši „schizofrenici“!

A takto sa to deje vo všetkých odborných - vedeckých kruhoch, aj keď vo všeobecnej vede už boli podané dôkazy o jestvovaní „paralelných svetov“, ba aj o duši človeka, a na tejto stránke boli už tieto dôkazy aj zverejnené a stále zostávajú. Boli nakrútené rôzne filmy, dokonca životopisný príbeh vedca, ktorý bol takto „postihnutý“ – obdarený, lebo za pomoci svojich jemnejších prežití sformuloval teóriu, za ktorú získal Nobelovu cenu.

Na podporu mojich tvrdení použijem skutočné prežitie, ktoré som vybral z mnohých iných, od niektorých známych, ktorí sú týmto dianím postihnutí, ba lepšie by sa dalo povedať, že sú ním postihnutí - ich blízki.

„Ďakujem za skorú odpoveď. Ku tomu švagrovi môžem povedať asi toľko: bol to manžel mojej mladšej sestry. Bol to veľmi dobrý človek, povahovo boli s mojim manželom asi rovnakí, rozumeli si v každom smere, jeden bez druhého nič neurobili, dokonca si kúpili aj spoločné vinohrady, trávili tam veľa času. Švagor nebol nikdy chorý, no keď začal mať problémy v rodine, sestra začala podnikať a nedarilo sa jej, boli potrebné peniaze, ktoré od neho žiadala, začal viac piť, potom náhle ochorel na priedušky, nevyliečil sa a tak jedného dňa zomrel v spánku. Manžel často chodil na cintorín "pofajčiť si s ním", my vieme aké je to nebezpečné, neskoršie začal častejšie chodiť do krčmy (teraz už vôbec nepije), bolo to všetko po tom roku 2008. Dokonca asi pred dvoma rokmi sa stala príhoda, ktorá ho veľmi vydesila a odvtedy na cintorín chodí iba vo dne. Bol pri hrobe švagra, fajčil a myslel na dobu, keď žil. Sedel na vedľajšom hrobe, bol už večer. Zrazu začul svoje meno a bol to švagrov hlas. Zodvihol zrak, ale iba trochu, a videl, že pred ním stojí chlap v oblečení ako futbalista. (Švagor hrával futbal.) Mal červené trenírky a žlté tričko s číslom 5. Povedal mu: „Pozri sa na mňa.“ Manžel sa pozrel hore a uvidel jeho tvár. Potom mu povedal: „Miro, chcem ti povedať, že bude s vami všetkými veľmi zle. Teraz mi podaj ruku." Manžel akoby v tranze vystrel ruku a zacítil, ako mu ju stisol. Potom sa všetko stratilo. Domov prišiel úplne vystrašený, plakal, nevedel nájsť slová, len opakoval, že videl Laca, čo sme mu najprv neverili. Dlho sa nemohol utíšiť. Myslela som si, že to skôr môže byť duch iný, trebárs z cintorína alebo z krčmy sa na neho nalepil. Švagra mal každý rád, moje deti ho zbožňovali.

Švagor zomrel v roku 2001 (áno už toľko rokov má manžel s tým problém, lebo sa nedokázal zmieriť s tým, že zomrel), mesiac nato manžel spadol z lešenia, zlomil si 5 stavcov, v nemocnici mal sen, v ktorom mu švagor povedal, že mu vybral kolíky spod lešenia, aby spadol a prišiel za ním. Manžel sa liečil asi rok a dali ho do úplnej invalidity, je zdravotne postihnutý. Tento jeho smútok za ním trvá roky. V roku 2008 sa to všetko zmenilo k horšiemu, začal byť stále viac agresívnejší. V roku 2011 mal to prežitie na cintoríne, to už bol švagor 10 rokov mŕtvy. Manžel je veľmi citlivý, už iba pri myšlienke na švagra sa rozplače.  Ja som to pripisovala tomu, že manžel za ním veľmi smútil a dokonca si prial odísť, lebo mi to aj povedal. Teraz si uvedomujem, že môžete mať aj pravdu.
Ďakujem.“

Počas prípravy tohto textu pre zverejnenie sa stala udalosť, ktorá je veľmi výrečná a dokazuje presne to, čo tu bolo napísané a vysvetlené, ba úplne to korešponduje s konkrétnym prežitím a trvalým smútkom za milovanou osobou, ktorá aj ovplyvňuje dianie v našej hmotnosti.
Jedná sa o českú speváčku Ivetu Bartošovú, ktorá konala tiež na podnet toho jemnejšieho sveta a podobných príbehov sme boli svedkami, ba ešte budeme veľakrát. Snažme sa teda z nich poučiť a prepracovať sa k tej samotnej príčine, ktorú stále ignorujeme.

K uvedenému prežitiu treba dodať iba toľko, že „postihnutý“ - obdarený - je manžel jednej známej, čitateľky Slova, ba je síce skutočne postihnutý, ale celkom inak, ako by bolo očakávané, lebo jeho – naša nevedomosť a zásah z tej druhej strany spôsobili to, že spadol z lešenia a je kvôli tomu na invalidnom dôchodku, z dôvodu, ktorý je stručne popísaný v príbehu a doplatil tak na zásah z tej druhej strany, teda nie iba na výplod svojho mozgu, ale na pád, ktorý spôsobil cudzí zásah. Uvedený pán neužíva drogy, ani alkohol, teda nič z toho, čo je nápomocné pri podobných prežitiach. Teda presne tak, ako to prežíval ten vedec, ktorý získal za pomoci tej druhej strany Nobelovu cenu. Na tomto príbehu teda môžeme získať skúsenosť, ako môže byť konanie citlivých ľudí na ten druhý svet, v tejto našej dobe iba prevažne nebezpečné, lebo nepoznáme príčinu, prírodný zákon, nepoznáme skutočnosť, že ten druhý svet, je dnes vinou ľudí, iba v moci temna a teda neprichádza odtiaľ pre nás pomoc, ale prevažne škody a utrpenie.

Treba dodať aj to, že teraz sa uvedený pán stáva niekedy agresívnym, teda keď nie je úplne sám (keď sa dočasne stane „posadnutým“, teda keď jeho fyzické telo zaujme iný –cudzí duch), ale podľa našej vedy, je rozdvojená osobnosť, a jeho výzor sa aj patrične mení. Je to teda učebnicový príklad na popísanú „nemoc“! Súhlasil už aj s liečením, ale...! Výsledok nebude nikdy priaznivý, pokiaľ sa neodstráni skutočná príčina, teda nepoučí sa on samotný o prírodných zákonoch, o tom, že je to nie nemoc, ale prirodzený jav pre niektorých, ale v tejto dobe veľmi nebezpečný, lebo Zem je v moci temna.

Kým nepochopí, že to, čo prežíva je skutočnosť, ba aj to, že tí, ktorí tam, na druhej strane žijú a na nás pôsobia, nevedia ani to, čo vedia ich blízki, ktorí žijú s nimi tu na Zemi. Ba že takto trpia tí na Zemi vyčíňaním tých, z tej druhej strany, ktorí si myslia, že už majú to ťažké za sebou – teda fyzickú smrť, a teda môžu radiť tým, ktorí ju majú pred sebou.

 Lenže tí „múdri“ nevedia, že na nich čaká ešte niečo ďaleko horšie, ako je to, čo prežili pri umieraní, teda, že jestvuje aj duchovná smrť, ktorá je definitívna pre tých, ktorí o zákonoch nevedia. A tak svojim konaním z tej druhej strany naďalej škodia v domnienke, že naopak pomáhajú. Takto si to ale všetko ešte sťažujú, ba živia pôdu pre tú duchovnú smrť.

Mohli by sa naopak sami poučiť od tých, ktorí tu teraz ich pričinením trpia a ktorí poznajú Božie zákony, ktoré nám boli aj v tomto smere dostatočne vysvetlené a takto by získal každý, pri tomto dianí zúčastnený.

Potrebné je ešte doplniť nasledovné:
U uvedeného pána sa prejavuje jemnohmotnosť obidvomi spôsobmi, ktoré by sme mohli nazvať spôsob pasívny a spôsob aktívny.

Ten pasívny spôsob je taký, že duch zo záhrobia pôsobí na žijúceho v hrubohmotnom tele, ale slobodná vôľa zostáva tomu v hrubohmotnosti zachovaná, iba že sú tu akoby prejavy našepkávania a snahy radenia. Aj keď je táto aktivita tiež nebezpečná a niekedy nátlak takto postihnutý nedokáže odmietnuť a nechá si „poradiť“.

Potom je tu nebezpečnejšia forma a to tá aktívna. Pri tejto forme sa dokáže duch zo záhrobia úplne zmocniť vôle – mozgu, ba aj následne celého tela žijúceho človeka v hrubohmotnosti, ktorý je úplne zbavený slobodnej vôle. Vtedy vlastne takto postihnutý duch stráca slobodnú vôľu rozhodovania, ba podľa zákonov aj zodpovednosť. I keď čiastočná zodpovednosť zostáva aj na jeho osobnosti, nakoľko nebol duchovne dosť živý – čulý a preto mohlo dôjsť k tomuto javu. Pri takomto poznaní už aj súdnictvo by muselo zaujať iné uzávery a stanoviská. Žiaľ, je to ešte odsunuté do blízkej budúcnosti...možno.

A je dôležité vedieť ešte jednu maličkosť: Medzi nami žije veľa ľudí, ktorých by bolo možné zaradiť medzi schizofrenikov, ale oni využili túto schopnosť nie ako nemoc a svoje prekliatie, ale práve naopak, ako isté požehnanie a výhodu. Pripomenúť treba znovu toho vedca a jeho Nobelovu cenu, ba aj známy vedec Albert Einstein čerpal svoje poznatky a sformuloval teórie za pomoci tej jemnejšej úrovne. Mám to aj ja potvrdené vlastnými prežitiami, ba takých ľudí je veľa a za mnohé vynálezy, ba vlastne za všetky, vďačíme tejto schopnosti niektorých. Rozhoduje pritom tak málo: Mať dostatočne silného ducha, ktorý sa nedá odvádzať od vlastného cieľa a poznať zákony, teda vedieť, o čo sa skutočne jedná!

Keby naša odborná veda, teda vo všetkých odborných oblastiach zobrala na zreteľ posledné zistenia všeobecnej vedy, teda o skutočnosti paralelných svetov, jemnohmotnej schránky človeka – duše, ktorá má svoje prežitia aj mimo tejto hmotnosti, tak by sme dokázali urobiť veľký skok dopredu, vysvetlili by sa mnohé „záhady“, ktoré by sa stali skutočnými návodmi a praktickými prežitiami, ktoré by zároveň odstránili všetky naše doterajšie pochybné a mylné teórie. Všetko by sme prežívali ako pravé a skutočné!

Nepodceňujme teda svoju neznalosť prírodných – Božích zákonov!